Vianočná divadelná hra

29. října 2008 v 15:16 | Nelly Merveille |  Vianoce
KLIKNITE NA CELÝ ČLÁNOK>>>>



OSOBY: ANJELI, JOZEF, MÁRIA, FEDOR - pastier, STACHO - pastier, BAČA, KUBO, MUŽ, ŽENA, PÁN, PANI, HERODES, VOJAK,1. - 3. KRÁĽ

ANJEL (prichádza s ANJELIKMI): Anjelici, Vianoce sú pred dverami.
Musíte sa pripraviť na dlhú cestu.
ANJELIK: Vieme, dostali sme plno listov od detí, ktoré čakajú na darčeky.
ANJEL: Keby len deti... Ale v darčekoch sa predbiehajú aj dospelí.
ANJELIK: Však to nie je správne, anjel Gabriel?
ANJEL: Pravdaže nie. Lebo pri toľkých darčekoch zabudnú ľudia na ten
hlavný dar, ktorý dostali pred takmer 2000 rokmi.
ANJELIK: A ty si bol pri tom, Gabriel?
ANJEL: Samozrejme.
ANJELIK: Tak nám o tom porozprávaj, aby sme mohli aj my povedať deťom,
čo je pre nich najväčší darček.
ANJEL: Tak dobre... Stalo sa to v Betleheme pred 1999 rokmi za vlády
krutého kráľa Herodesa...
(ANJEL sa zaradí medzi prichádzajúcich ANJELOV, ANJELICI ostanú
niekde bokom. ANJELI spievajú, po zaspievaní odídu):
Nesiem vám noviny, počúvajte,
z Betlemskej doliny: pozor dajte!
Čujte ich pilne, sú neomylné,
čujte ich pilne, sú neomylné, rozjímajte!
FEDOR (prichádza, obzerá sa): Kto to tu spieva za chladnej noci?
Azda si žarty vystrája ktosi?
I tak sa trasiem po celom tele,
mráz ma od strachu i od zimy melie.
Tak predivná je táto noc,
že toho strachu je viac ako dosť.


Skúsim zavolať na svojich druhov:
Kdeže ste, bača, Stacho, Kubo?
STACHO (v pastierskom pribieha): Tu si, bratku Fedore?
FEDOR: Kde si bol tak dlho? Aj ty si zháŁal ovečky po hore?
STACHO: Nie, nie. Ja som sedel vo svojom stane
a odrazu sa ozvalo vlčie zavíjanie.
Vyzriem von a akoby do mŁa udrel hrom!
Ovce a vlci v tejto čudnej noci
sa spolu hrajú... NenaháŁajú.
FEDOR: To sa ti len prisnilo. Alebo v očiach zamarilo.
STACHO: Nie, nie! Videl som to na vlastné oči...
Hľaď, Fedor, nejaký hosť k nám bočí!
MUŽ a ŽENA (v cestovnom oblečení prichádzajú k pastierom).
MUŽ: Buďte pozdravení, pastieri!
Môžete nás prenocovať vo svojom košiari?
FEDOR: Joj, vzácni ľudia, nás je viac ako dosť
a vlky nám robia stále mrzutosť...
STACHO: A kam vlastne toľko ľudí kráča?
ŽENA: A ty nevieš, aký rozkaz dal pán cisár? Všetci ľudia v zemi izraelskej
majú ísť do svojho rodného mesta a tam sa majú dať zapísať.
MUŽ: Vraj je to preto, aby pán cisár vedel, koľko ľudí žije v jeho zemi.
ŽENA: Nuž poďme ďalej, možno si niekde predsa nájdeme nocľah.
(ŽENA a MUŽ odídu, PASTIERI pozerajú za nimi).
STACHO: Takže sa aj my budeme musieť dať zapísať.
Keďže sme všetci z Betlehema - mesta,
skočíme tam zajtra. Nie je to ďaleká cesta.
A teraz poď, Fedore, pozrieme na košiare. (PASTIERI (odídu.)
JOZEF a MÁRIA (prichádzajú).
MÁRIA: Ach, Jozef môj, aká je tá cesta dlhá...
Mohli by sme hádam niekde prenocovať.
Je mi tak ťažko-preťažko,
myslím, že už budem mať dieťatko.
JOZEF: Ó, vydrž, vidím známu zem,
blíži sa mesto Betlehem.
Pozri sa, Mária, tu je dom,
hádam nájdeme nocľah v Łom. (Zaklope akoby na dvere.)
PÁN: Kto ste? Čo ste?
JOZEF: Som tesár Jozef, chudobný muž,
dlho s mojou Máriou putujeme už.
Z Nazareta - mesta vedie naša cesta.
Do Betlehema sa ideme dať zapísať,
ako ráčil pán cisár rozkázať.
Prichádzame v neskorý čas.
Mohol by si prenocovať nás?
PÁN: Plný hostí je môj dom, veľa ľudí býva v Łom
a okrem toho taká vec... ty si cudzinec.
No ale... peniaze máš?
JOZEF: Odkiaľ, pane náš?
DOMÁCI: Tak čo ti mám veriť? Preč od mojich dverí!
JOZEF a MÁRIA (sa pohnú preč.) FEDOR a STACHO prichádzajú).
STACHO (spieva si): Pásli ovce valasi pri Betlemskom salaši.
Tidlitidlitidlidom, tidlitidlitidlidom.
FEDOR: A kto že sem zase kráča?..
BAČA (prichádza).
STACHO: Konečne si prišiel, bača! A kde je Kubo?
BAČA: O chvíľu príde a hneď vám rozpovie,
koľko tých divov za dnešný večer je.
STACHO: Povedz, čo sa vlastne deje?
BAČA: To z nás veru nikto nevie.
KUBO (prichádza): A čože stojíte, čože ma čakáte,
istotne zas ovce v poriadku nemáte.
FEDOR: Nezlosť sa, Kubo, veď nevieme sami,
kade sa rozpŕchli ovce dolinami.
STACHO: Všetko dnes uteká do neznáma kdesi,
táto noc tajomná ľudí i zver desí.
KUBO: Jaj, už dosť, pastieri, dosť takýchto rečí.
veď na ľudí zbožných báť sa veru nesvedčí!
Či azda neviete o proroctve otcov,
o velikej túžbe štyritisíc rokov?
Z biedy a temnosti vyslobodiť má nás
od Boha poslaný Spasiteľ - Mesiáš.
VŠ ETCI: Spasiteľ - Mesiáš?
KUBO: Z Panny sa má zrodiť, medzi nami chodiť
a najväčším kráľom nášho sveta má byť.
BAČA: Ale čo to má spoločné s touto čudnou nocou?
KUBO: Všetci znamenia nasvedčujú,
že tejto noci sa musí stať niečo úžasné.
JOZEF a MÁRIA (prichádzajú).
JOZEF: Pozri, zastali sme pri košiari. Buďte pozdravení, pastieri!
KUBO: Aj vy, pútnici. Kde chodíte takto v noci?
JOZEF: Nikto nás nechce prenocovať, lebo nemáme peŁazí.
BAČA: My by sme vás prenocovali zadarmo, ale tu sme len samí
chlapi a myslím, tvoja žena bude čoskoro potrebovať pomoc...
KUBO: AspoŁ si vezmite na cestu trocha jedla. Nate chlieb, syr, mlieko.
JOZEF: Ďakujeme, dobrí ľudia. (JOZEF a MÁRIA odchádzajú).
STACHO: Chlapi, pozrite sa... pred tými dvoma niekto ide a
svieti im na cestu...
FEDOR: Naozaj... postava v bielom. To nie je človek...
BAČA: Tá dnešná noc naozaj desi. Chlapi, radšej trochu pospime si...
PASTIERI (si políhajú, zaspia).
MÁRIA, JOZEF(kráčajú).
MÁRIA: Ach, Jozef, Jozef, milý môj,
chytil ma znova veľký bôľ.
JOZEF: Ach, Mária, vydrž vo viere,
zaklopme na ďalšie dvere. (Zaklope akoby na dvere.)
PANI: Kto je?
JOZEF: Buď pozdravená, vzácna žena,
maj aspoŁ ty s nami pochopenia.
Prichádzame síce v nočný čas,
ale neubytovala by si nás?
Moja Mária zakrátko
prinesie na svet dieťatko.
PANI: Ach, bože, plný je môj dom,
od rána v Łom vládne zhon,
pomoc mám pre teba neveľkú,
za domom máme maštaľku,
v nej somárika, kravičku...
Máme maštaľku maličkú,
ale ak by si chcel ísť tam...
JOZEF: Ďakujem. To postačí nám.
(JOZEF a MÁRIA odídu).
PASTIERI (stále spia, len KUBO sedí a pozerá na oblohu).
ANJELI (prichádzajú, ticho spievajú):
Anjeli z neba ku vám sa zniesli, pastieri, pastieri,
aby ste dieťa betlemské prví uzreli, uzreli.
Syn Boží slávny jediný leží v jasličkách, v jasličkách,
vykupiteľské dielo v Ňom Otec prichystal, prichystal.
KUBO (vyskočí): Vstávajte, bratia!
FEDOR (zo sna): Nemátaj, Kubo, čo sa ti robí...
BAČA: Je mi zima, prikry mi nohy!
ANJEL (zaspieva): Pásli ovce valasi pri Betlemskom salaši.
Anjel sa im ukázal, do Betlema ísť kázal!
PASTIERI (naľakane vyskakujú a padajú na zem od strachu.)
ANJEL: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť,
ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa nám
dnes v Betleheme Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán!
Choďte, utekajte, do Betlehema sa ponáhľajte!
Nájdete dieťa z Panny zrodené, v jasliach uložené!
STACHO: Pane, a ten Spasiteľ urobí konečne na zemi spravodlivosť?
ANJEL: Pravdaže.
KUBO: A ty si prišiel s tým chýrom za nami,
obyčajnými chudobnými pastiermi?
ANJEL: Môj Pán mi prikázal, aby som to najprv oznámil vám.
Lebo vy jediní ste vzdali úctu budúcemu Spasiteľovi.
FEDOR: My? Kedy?
STACHO: U nás predsa nikto nebol!
BAČA: Kto by prišiel k nám, chudobným pastierom?
ANJEL: Bežte, nemeškajte, do Betlehema sa ponáhľajte!
ANJELI (spievajú, VŠ ETCI za ich spevu odchádzajú):
Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil,
pri Betlemskom salaši radujte sa, veseľte sa, valasi!
Radujte sa, veseľte sa, valasi!
Radujte sa a plesajte, láskou k Bohu plápolajte,
že nám Boh dal takého žiadaného nám Pastiera dobrého,
žiadaného nám pastiera dobrého.
VOJAK (s halapartŁou vychádza, o chvíľu sa objavujú 1. - 3. KRÁĽ):
Stojte! Kto ste?
KRÁĽ: Sme traja králi z ďalekej krajiny.
Prichádzame medzi tento ľud neznámy.
VOJAK: Čo vás sem priviedlo?
2. KRÁĽ: Najjasnejšia hviezda medzi hviezdami.
1.KRÁĽ: Povedz, kde je ten malý kráľ narodený,
novou hviezdou oznámený?
VOJAK: Ja neviem, o čom hovoríte, páni. Viem iba to, že tu existuje
len jeden kráľ. Herodes! Zavediem vás k nemu!
(VŠ ETCI kráčajú k HERODESOVI, ktorý sedí na tróne.)
VOJAK: Slávny kráľu! Pred bránami tvojho paláca sú traja zvláštni králi.
HERODES: Nech vstúpia!
1.KRÁĽ: Buď pozdravený, kráľ Herodes!
HERODES: Čo vás priviedlo do mojej krajiny, páni králi?
2.KRÁĽ: Doviedla nás sem hviezda.
HERODES: Hviezda? Aká hviezda?
3.KRÁĽ: Tá, čo zastala teraz nad tvojím palácom. Ty ju nevidíš?
HERODES: Nemám čas na hviezdy. Mojou povinnosťou je kraľovať.
1.KRÁĽ: Takže ty o ničom nevieš?
3. KRÁĽ: Ty nevieš o tom, že sa v tvojom kráľovstve narodil nový kráľ?
HERODES: Pomalšie, páni, pomalšie. Kráľ je tu len jeden. A tým som ja.
2.KRÁĽ: Aby si nám rozumel, Herodes. Tento kráľ, čo sa narodil,
nebude vládnuť nad tvojou zemou, ale nad celým svetom!
HERODES: To je predsa nemožné!
2. KRÁĽ: Ty sám vidíš, Herodes, aký skazený je tento svet.
Potrebuje Spasiteľa. Vykupiteľa.
HERODES: A to má byť ten... ten práve narodený?
3. KRÁĽ: Áno. Ideme za ním, aby sme ho privítali a poklonili sa mu.
HERODES: A kam to vlastne idete?
1.KRÁĽ: Zatiaľ nevieme. Ale veríme, že tá hviezda, čo je na nebi,
nás k nemu dovedie. Poď aj ty s nami!
HERODES: Ja na také veci nemám čas. Ale že to viem, som rád.
A preto vás prosím o láskavosť. Choďte, pokloŁte sa kráľovi
a potom sa vráťte ku mne, aby ste mi všetko porozprávali.
Potom sa pôjdem aj ja pokloniť. Teraz mám vážne vladárske
povinnosti, preto nemôžem s vami ísť.
2. KRÁĽ: Dobre, kráľ Herodes. My sa k tebe isto vrátime.
(Traja králi odchádzajú.)
VOJAK: Počúvaj, kráľu...
HERODES: Akýže kráľu... Nepočul si, čo hovorili títo cudzinci?
Veď to znamená, že ja... ja tu už dlho nebudem.
VOJAK: Mohol by si tu byť ešte dlho.
HERODES: Ako to myslíš?
VOJAK: Poznám tvoje myšlienky, kráľu.
(Obaja odchádzajú. Prichádzajú PASTIERI s ANJELOM.)
ANJELI (spievajú): Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!
ZÂ ruže kvietok skvitol nám, radujme sa!
Z živote čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa!
FEDOR: Aha, pred nami je maštaľka...
STACHO: Ale veľkí ľudia sa predsa nerodia v maštaľkách...
ANJELI (sa rozostúpia. JOZEF, MÁRIA sú pri jasličkách.)
MÁRIA: Ach, Jozef milý, pozri von, čo sa tam deje? Aký to zhon?
JOZEF: Pozri len, vonku je plno ľudí. Prečo naše dieťatko idú budiť?
MÁRIA: Ach, Bože, aký je to chór?
JOZEF: Pred nami spieva anjelský zbor!
ANJELI (spievajú): Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa!
Na svet nám je poslaný, radujme sa!
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa!
ANJEL: Mária, och, čistá Panna,
veľká milosť je Ti daná,
dieťa sa nám narodilo,
aby celý svet spasilo.
MÁRIA: Velebí duša moja Hospodina,
môj duch sa rozveselil v Łom.
Môj Pán si vybral mŁa, nepatrné dievča.
Môj Pán si vyvolil môj dom.
Povedal, že som našla milosť u Boha,
k záchrane ľudu smiem vychovať syna...
Tej radosti je plná obloha.
BAČA: Ľaľa, tu sú jasličky...
FEDOR: A v nich chlapček maličký...
STACHO: Okolo hlavy má zlatý jas...
VŠ ETCI (kľaknú na kolená): Hospodine, ratuj nás!
KUBO: To tvojich rodičov sme pohostili...
Vitaj medzi nami, Pane milý...
Ó, Pane, naozaj prišla na svet spravodlivosť,
nám, tým najmenším a najchudobnejším,
si sa ukázal ako prvý, náš drahý hosť.
(Prichádzajú 1. - 3. KRÁĽ a kľaknú pri pastieroch k jasličkám.)
KRÁĽ: My sme traja králi od východu,
prišli sme sa pokloniť tvojmu rodu.
Prosím, prijmi od nás toto:
Kadidlo, myrhu a zlato.
BAČA: Ak ma môj zrak neklame, dieťa leží na slame.
Nech radšej leží na ovčej koži!
Veď je to náš Spasiteľ, syn Boží.
KUBO: Jezu, Jezu, čo ti dám,
keď sám, chudák, nič nemám.
Ale že som sa ťa dočkal, Jezu Kriste,
dám ti do daru svoje srdce čisté.
BAČA: Preto bola divná táto noc a žiadny diabol nemal nad Łou moc!
ANJELI (obkolesia jasličky, MÁRIU a JOZEFA, všetci sa rozídu.)
ANJEL (ide oproti TROM KRÁĽOM): Zastavte sa, traja králi!
1. KRÁĽ: Čo si želáš, posol z neba?
ANJEL: Nevracajte sa domov tou istou cestou. Vyhnite sa Herodesovi!
Chce ublížiť dieťatku. Nesmie sa dozvedieť, kde je.
1.KRÁĽ: Ako si želáš. Pôjdeme teda inou cestou.
(Všetci odchádzajú. Prichádza VOJAK a HERODES.)
HERODES: Tých troch kráľov ešte nevidieť?
VOJAK: Nie. Hoci tu dávno mohli byť. Zrejme šli inou cestou.
HERODES: Ako to vieš?
VOJAK: Čítam tvoje myšlienky, kráľu.
HERODES: Čo si to dovoľuješ? Kto vlastne si?
VOJAK: Tvoje svedomie.
HERODES: Pch! Sluhovia! Vojaci! Na môj príkaz sa rozíďte po celej zemi.
Vyhľadajte všetkých chlapcov do troch rokov a zabite ich! Rozumiete?
Všetkých! Bez milosti!
VOJAK: Na tvoj rozkaz, kráľu. (Odchádza.)
HERODES: Tak! A v židovskej zemi ostane len jeden kráľ. Ja! Slávny kráľ Herodes! (S diabolským smiechom odbehne.)
(PASTIERI prichádzajú, oproti nim VOJAK.)
VOJAK: Máte synov?
BAČA: Ale kdeže. Ani ženy.
VOJAK: Vaše šťastie. Pretože na mojom meči skončí každý chlapec do troch rokov.
FEDOR: A prečo?
VOJAK: Taký je príkaz kráľa Herodesa!
KUBO: Piate božie prikázanie predsa hovorí: Nezabiješ!
VOJAK: Kráľ Herodes si myslí, že je mocnejší než Boh! (Odbieha.)
BAČA: Ak chcú zabiť všetky deti, tak...tak zabijú aj to dieťatko v jasličkách!
KUBO: Utekajme! Poďme ho zachrániť! (PASTIERI bežia preč.)
HERODES (sa posadí na trón, prichádza VOJAK.)
VOJAK: Kráľu, na tvoj rozkaz sme zabili tisíce malých chlapcov.
HERODES: Dobre, odmena ťa neminie.
VOJAK: Nezaujíma ťa, či sme zabili aj toho kráľa, ktorého sa tak bojíš?
HERODES: Čo si to dovoľuješ? Povedal som predsa: Zabiť všetkých. Je to
teda jasné, nie?
VOJAK (nasadí si masku diabla): Ani by som nepovedal.
ANJEL (prichádza): Herodes, Herodes, čo si to spravil?
HERODES: Kto si?
ANJEL: Posol z neba. Herodes, Boh ťa potresce za nevinne preliatu krv!
HERODES: Keby som nezabil ja, zabijú mŁa!
ANJEL: Kto by ťa zabil?
HERODES: Ten... narodený kráľ.
ANJEL: Ježiš Kristus neprišiel na svet, aby zabíjal.
On sa narodil preto, aby svet spasil!
HERODES: Tento svet by mal niekto spasiť? Tento svet, plný vojen,
falše, klamárstva, nenávisti? Na to je dávno neskoro!
ANJEL: Mýliš sa. Malý kráľ to dokáže!
HERODES: Počkaj! Ako to, že dokáže? On... on žije?
ANJEL: Pravdaže. On je predsa nesmrteľný.
HERODES: On žije... On žije... On žije! (Padne na zem.)
VOJAK (ako diabol): Nič sa nedá robiť, Herodes.
Prehral si. Malý kráľ je mocnejší. SÂ ním sa nedá bojovať.
Ani sa pred ním skryť. Ja, diabol som to pochopil.
A ty, úbohý ľudský tvor, ty nie? (Odnesie HERODESA.)
(PASTIERI pribiehajú.)
STACHO: Maštaľka je prázdna.
BAČA: Možno sa stihli zachrániť.
ANJEL: Nebojte sa! Dieťatko je v poriadku. Odišlo aj s rodičmi.
KUBO: A už sa k nám malý kráľ nevráti?
ANJEL: On predsa neodišiel navždy. On bude s vami stále. Aj keď ho nevidíte.
BAČA: Ako dobre... A ja som sa tak bál!
ANJEL: Nemusíš sa ničoho báť. Už sa nikto nemusí ničoho obávať.
Dieťa sa nám narodilo, aby celý svet spasilo!
KUBO: Ako dobre, že sa malému kráľovi nemôže nič stať.
Poďte, ideme to aj druhým ľuďom povedať.
PASTIERI (spievajú): Ó, chýr preblahý, ó, chýr predrahý!
Ó, chýr preblahý, ó, chýr predrahý!
Zasľúbený dávno svetu Vykupiteľ, hľa, už je tu!
Ó, chýr preblahý, ó, chýr predrahý!
ANJELI i ANJELICI (prichádzajú, pridajú sa k spevu):
Zvony nebeské, spevy anjelské.
Zvony nebeské, spevy anjelské
hlásia, že Syn Boží z neba v telo ľudské odel seba!
Ó, chýr preblahý, ó, čas predrahý!
Sveta Stvoriteľ, Pán a Riaditeľ!
Sveta Stvoriteľ, Pána Riaditeľ!
Nám podobným tvorom stal sa, aby za nás v obeť dal sa!
Ó, chýr preblahý, ó, čas predrahý!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 maruška maruška | Web | 29. října 2008 v 15:22 | Reagovat

6 hlasek

2 D◘M![CZ]€k D◘M![CZ]€k | E-mail | Web | 29. října 2008 v 15:25 | Reagovat

7. Hlas pro tebe

3 D◘M![CZ]€k D◘M![CZ]€k | E-mail | Web | 29. října 2008 v 15:32 | Reagovat

http://best-vanilka.blog.cz/0810/sonb-hlasovani

Hlasuj pro DoMiCzEk

http://p-tempo-r.blog.cz/0810/finale

Hlasuj pro TereCZka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama